Bratislava má svoj prvý komplexný klimatický plán, emisie skleníkových plynov majú klesnúť o 55 percent

Bratislava predstavila svoj prvý komplexný klimatický plán pre zelenšie a zdravšie mesto.

Plán, prijatý drvivou väčšinou mestských poslancov, ukazuje cestu na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent a posilnenie ochrany obyvateľov Bratislavy pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy.

Opatrenia sa týkajú mesta a mestských spoločností, ale aj obyvateľov a spoločností. Predstavitelia magistrátu o tom informovali na utorkovej tlačovej konferencii.

Dáta dodalo viacero organizácií

Na príprave akčného plánu sa podieľali odborníci magistrátu a mestských organizácií, ktoré budú kľúčovými partnermi aj pri realizácii opatrení.

Dáta a vstupy pre plánovanie získavali od energetických spoločností, vládnych inštitúcií, ako aj neziskových organizácií.

Metropolitný inštitút Bratislavy pripravil hodnotenie zraniteľnosti jednotlivých území mesta, obyvateľov a infraštruktúry voči letným horúčavám a prívalovým zrážkam, na základe ktorého budú plánovať adaptačné opatrenia.

Cieľ 55 percent zníženia emisií do roku 2030 je v súlade s požiadavkami Globálneho dohovoru primátorov a starostov pre energetiku a klímu, ku ktorému Bratislava pristúpila v roku 2012.

Emisie znížili o tretinu

Inventúra skleníkových plynov ukázala, že v Bratislave sa od roku 2005 podarilo znížiť emisie o tretinu, najmä vďaka zatepľovaniu domov.

Ďalšie zníženie o 25 percentuálnych bodov navrhujú realizovať prostredníctvom investícií do obnovy budov a inštalácií obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaiky.

Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 percent emisií skleníkových plynov mesta.

„Správa, prevádzka a služby mesta sú priamo zodpovedné len za 11 percent z celkových emisií na území mest,“ priblížil magistrát s tým, že mesto sa aj napriek tomu spolu so svojimi organizáciami a mestskými podnikmi sústredí na urýchlenie obnovy budov, inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie, či dokončenie komplexnej obnovy verejného osvetlenia.

Odpady ako zdroje energií

Plán podporuje maximalizáciu využitia nerecyklovateľného odpadu a odpadových vôd ako zdroje energií.

Opatrenia zahŕňajú napríklad modernizáciu zariadenia na energetické využite odpadov (ZEVO), výstavbu kompostárne a bioplynovej stanice či overenie možnosti využitia zostatkového tepla z odpadových vôd.

V rámci udržateľnej mobility je strategickou prioritou prostredníctvom kombinácie rozličných opatrení zvyšovať podiel verejnej či pešej dopravy a cyklodopravy až na 70 percent.

V oblasti adaptácie na zmenu klímy mesto plánuje pokračovať v rozvoji zelenej a modrej infraštrukúry a v posilňovaní biodiverzity v meste. Zameria sa aj na zvyšovanie ochrany zdravia obyvateľov pri horúčavách či posilnenie krízového riadenia mesta.

Štyristo nových nabíjacích staníc

Pre prvé roky implementácie boli zároveň vybrané kľúčové opatrenia, ktoré mesto už v súčasnosti realizuje alebo pripravuje.

Ide o zavedenie energetického manažmentu na budovách mesta a zníženie spotreby energií mestských budov o 35 percent, inštalácia fotovoltaických elektrární na objektoch v majetku mesta, ktoré pokryjú aspoň 20 percent ročnej spotreby elektriny, dokončenie rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia so 100-percentným pokrytím LED technológiou, či vybudovanie a modernizácia 10 kilometrov električkových tratí.

Ďalšími opatreniami je vybudovanie 400 nových nabíjacích staníc pre osobné elektrické vozidlá, zavedenie Programu spolupráce s firmami na znižovaní spotreby energií, zmena Koncepcie rozvoja hlavného mesta v oblasti tepelnej energetiky s cieľom dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v teplárenstve, revitalizácia 15 parkov v rámci programu Živé miesta, vysadenie 25-tisíc stromov a krovín a inštalácia 80 pitných fontánok v meste.

Klimatický plán pripravila a bude koordinovať klimatická kancelária, ktorá bola zriadená v novembri 2023 v rámci Útvaru mestských stratégií a analýz pod vedením námestníka primátora pre životné prostredia a klimatickú zmenu Jakuba Mrvu.

Partnerom je Petržalka

Dôležité bude zapojenie obyvateľov, firiem a mestských častí, ako aj predstaviteľov štátu. Partnerom projektu je v súčasnosti mestská časť Petržalka.

„Klimatická zmena je dôležitou témou aj pre naše územie a práve z toho dôvodu sme sa zapojili už v čase prípravy Akčného plánu udržateľnej klímy a energetiky (Sustainable Energy and Climate Action Plan – SECAP),“ uviedla vicestarostka Petržalky Iveta Jančoková s tým, že do plánu prispievajú konkrétnymi projektmi obnovy športovísk a škôl, ktoré budú postupne obnovovať a modernizovať v nízkoenergetickom štandarde.

„Za pozornosť stojí napríklad projekt realizovaný v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom – vybudovanie Energetickej zóny Pankúchova,“ dodala Jančoková.

Vypracovanie akčného plánu bolo spolufinancované z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR v rámci projektu Klimaticky odolná Bratislava.